Pri presúvaní sa často využívam taxikárov. Ich väčšinou zaujíma, „kam to bude“ no a ja sa zas rád dozvedám niečo o ich povolaní. Väčšinou sú taxikári zhovorčiví. Ponúkam pár postrehov. Pre istotu nebudem uvádzať mená firiem a mestá, kde sa rozhovori odohrali.
Prvý kontakt
Vtipné situácie zažívam ešte skôr, než sa do auta posadím. Sedím v autobuse, o minútku budem na stanici a tak volám na dispečing. Do telefónu vysvetľujem, že auto chcem na stanicu a že o chvíľu tam budem. Pani ma dôrazne upozorní, že mám volať až keď vystúpim z autobusu. Nechávam sa zlomiť, vystúpim z autobusu a volám znovu. To mi už ale radšej nezdvihla. Nakoniec sa mi podarilo s pomocou okoloidúcich nájsť stanovište taxíkov.
Občas sa prihodí, že mi taxík niekto ukradne a nasadne do taxíka, ktorý mal prísť pre mňa. V jeden piatkový večer sme s partiou čakali na taxík, no vždy nám ho ktosi prebral. Čakanie sa natiahlo na 90 minút a nám už ani nechceli posielať ďalšie autá.
Chcel by som vystúpiť
Niekedy nastávajú situácie, v ktorých by som radšej vystúpil. Ako napríklad v jedno utorkové ráno. Nasadnem a nechávam sa odviesť na autobusovú stanicu. Taxikár po chvíľke vysvetľuje: „viete, ja som tu dnes prvý deň a ešte to v tomto meste dobre nepoznám“. Keďže ja to v tomto meste tiež dobre nepoznám, spolieham sa, že taxikár stanicu intuitívne nájde. Našťastie sa podarilo. V inom prípade mi šofér zvestuje, že prišiel neskôr, lebo jeho dvaja kolegovia mali dnes nehodu. Chce ma pripraviť na to, že teraz je rada na ňom?
Iná situácia: Nastúpim, rozbehneme sa a šofér spustí: „dnes mi nie je akosi dobre. Včera sme s kamošom trošku žúrovali“. Tak sa ho pýtam, že čo pili. Vraj karpatskú a ťahali do polnoci.
Skončil s alkoholom
Pár dní po tom, ako ma viezol vodič po nočnej žúrovačke, som opäť išiel taxíkom. Tento šofér je opačný príklad. Taxíky šoféruje už vyše desať rokov a práve vďaka tejto robote úplne prestal piť. Vážnym hlasom dodáva, že toto je zodpovedná robota a nemôže si dovoliť mať v krvi zostatkový alkohol. Čo ho ale skutočne odradilo? „Keď vidím niektorých zákazníkov, ktorých vozím v noci, nechcel by som tak vyzerať.“
prepracovaní
Taxikári niekedy prejdú za smenu aj 250 kilometrov. Ťahajú osemnástky a niekedy majú aj dve roboty naraz. Večer o desiatej nasadám do taxíka. Trošku sa mi drieme, ale ukazuje sa, že by som mal šoféra zabávať, inak tiež zaspí. Hovorí mi, že v noci šoféruje taxíky a cez deň robí pri páse. To aby som sa neponosoval, že chodím neskoro z práce.
Málokedy sa stáva, že za volantom sedí žena. Ženy sú v taxislužbe skôr na dispečingu. Zopár žien ma však už viezlo. Jedna mi hovorí, že nemá problém robiť aj na Štedrý deň aj cez víkendy. Deti to chápu a ju práca baví.
Zadarmo
Nakoniec čosi pozitívne. Zopárkrát sa mi stalo, že som sa taxíkom odviezol zadarmo. Stačilo mať len bielu palicu. Nie je to ale pravidlo a preukaz ZŤP nie je VIP vstupenka.
Lumen.sk