Z cesty, alebo Cestovateľské lahôdky

Moja práca ma núti cestovať na rôzne miesta. Niekedy ma ochotne zvezie kolegyňa. Niekedy ma sprevádza priateľka, alebo idem sám a v takých prípadoch si musím vystačiť s autobusmi či vlakmi. Nebudem písať o meškajúcich vlakoch, ani o nevrlých šoféroch. To je každodenná realita, ktorú viac či menej pozná každý slovenskobežník.

Fatal error

Cestoval som s priateľkou Ivkou vlakom zo Žiliny do Košíc. Išlo o služobnú cestu. Keďže som tam robil dva rozhovory, jeden som mal pripravený a druhý som sa rozhodol nachystať si vo vlaku. Bola tu sieť ZSSK_free, ale bola nie len free, ale aj unavailable, no internet service, jednoducho nefungovala. Tak som vytiahol svoj mobilný internet a spokojne som ho zapojil do počítača. Išlo o starší model, ktorý už s novým operačným systémom spolupracuje len keď ho pekne poprosím, takže chvíľu trvalo, kým som bol „úspešne zapojený“. Načítal som si nejaké internetové zdroje a cesta utešene ubiehala. V tom sa pani vedľa mňa rozhodla ísť na toaletu. Najprv sa postavila, no potom ako sa vlak zakolísal neudržala rovnováhu. Na kolene som pocítil tlak, nasledovala spŕška okien oznamujúcich disconnected, fatal error. Pani sa posadila rovno na modem vyčnievajúci z USB portu a jednoducho ho zlomila. Prípojka do USB sa mŕtvo pohojdávala medzi dvoma plastovými kusmi. Toto definitívne rozhodlo, že musím ten modem vymeniť. Našťastie notebook to prežil a teraz už pod vplyvom okolností mám iný a dokonca rýchlejší modem. Keby som to mal dotiahnuť do absurdnosti, asi mi tú pani naaranžoval niekto od môjho operátora…

Paľko, toto si zapamätaj

Hneď, ako som v Banskej Bystrici nastúpil do vlaku ma oslovila staršia pani. Klasické otázky – či som nevidiaci, odkedy nevidím, prečo nemám psa, kam idem… Nakoniec z nej vypadlo, že jej manžel má tiež problémy so zrakom. Manžel sedel vedľa a nevravel celkom nič. Pani sa ma spýtala, či mám počítač. Hovorím, že mám.
„Aký máte počítač?“
„HP ABC 123.“
„Paľko, počul si, on má HP ABC123, to si zapamätaj!“
„A mobil máte?“
„Mám.“
„A aký?
„Nokia XYZ“
„Paľko počuješ, on má Nokiu XYZ, pamätáš si to?“
Neviem ako to nakoniec dopadlo a čo z toho si Paľko pamätá, ale ja si túto cestu pamätám. Navyše niekomu z tých dvoch pri vystupovaní hral vo vrecku starý tranzistor.

Šofér vtipálek

Keď cestujem za priateľkou do Ružomberka, občas ma vezie šofér vtipálek. Keď som ho stretol prvý krát, nechcelo sa mi veriť, že toto je na Slovensku vôbec možné. Hľa zopár dialógov:
A: „Prosím si lístok do Ružomberka.“
B: „Chlapčenský alebo dievčenský?“

A: „Ružomberok.“
B: „Ja som Debnár. Vy ste Ružomberok? Teší ma.“

A: „Kam idete, do bystrice, či domov?“
B: „Do bystrice a zároveň domov.“
A: „No ale to je rozdiel. Do Bystrice to bude za dve eurá, domov za dvesto centov. Takže kam idete?“
B: „Do Bystrice.“
A: „Aha, takže potom sa ešte budete flákať.“

Teší ma

Na ceste z Ružomberka som zažil aj dvoch chalanov. Celú cestu sa družne bavili o lyžovaní a celkovo o športoch. Vyzeralo to, že sú dlhoroční kamoši. Na jednej zastávke sa ten druhý postavil, že chce vystúpiť: „Inak ja som Jožo, čau.“ „Ja som Jano, čau.“

Zememerač

Táto príhoda sa stala na zastávke vo Zvolenskej slatine. Stojím a čakám, v ruke biela palica. Zrazu príde nejaký ujo a pýta sa: „A vy tu čo meriate?“

Máš to naopak

Väčšinou v autobuse počúvam cudzie rozhovory alebo telefonáty. Ale keď sa fakt už nič nedeje, siahnem po mp3 prehrávači. Keďže nevidím, je nastavený tak, že obrazovka je tmavá. Tak si hľadám, čo by som si asi pustil, keď ma zrazu osloví neznámy ženský hlas: „zapnem ti to?“ Na zastávke sa pokúšam komusi dovolať. Aby som počul, čo robím telefón mám otočený obrazovkou od seba, reproduktorom k uchu. Náhodnému okoloidúcemu to nedá a na celú vec ma upozorní: „Máš to naopak.“

Vedel by som si ešte na pár historiek pospomínať, ale už prišiel môj zmeškaný zrýchlený vlak. Musím konštatovať, že cestovanie vlakmi je síce pomalé a väčšinou nespoľahlivé, ale čo tam človek zažije…

prečítajte si:
O cestovaní