Neurazte sa: Dnes o úrazoch

V poslednom čase som akýsi roztržitý. Už neraz sa mi stalo, že som sa dopracoval k hrči na hlave alebo k dvojtýždňovej bolesti rebier. Rozbitá hlava, zlomená noha alebo háčik v prste. Ak máte malé deti, nie je to nič nezvyčajné a je to dôkaz toho, že sú stále nažive. Pokiaľ si len tak zo zvyku občas zarežete do prsta, tiež to nie je nijaká tragédia. Keď sa ale vyberiete do ulíc hlavného mesta, vedie vás iný nevidiaci kamarát, palicu si necháte v batohu, môžete veru uvidieť hviezdičky.

Prieskum

 

S mojimi úrazmi sa to začalo tiež samozrejme v detstve. Stavali sme dom a mal som sa hrať. Chvíľu ma nechali bez dozoru a tak som sa vybral na prieskum. Pomaličky opatrne sa presúvam po chodbe. Podarilo sa mi dostať sa až ku schodom. Ten najspodnejší ale ešte stále chýbal, takže som z ničoho nič stratil pôdu pod nohami a prepadol som sa do pivnice. Výsledkom bolo pár odrenín. Zrak ani po náraze stále nenaskočil, takže som sa rozhodol zanechať podobné akrobatické kúsky.

Školenie o bezpečnosti a rozbitá hlava

 

Takto vyzerala moja hlava. Len pár stehov.

V škole sme zvykli mať pravidelné poučenie o bezpečnosti. Bolo to pozoruhodné predstavenie. Jeden pán hovoril o tom, že pri východoch nemajú byť kvetináče. Následne skonštatoval, že tam tie kvetináče síce sú, ale nemali by tam byť. Potom rozdal testy, nadiktoval odpovede a po opravený test sme si mali prísť asi o týždeň. Asi aj preto som nedával veľmi pozor ani na tej prednáške a už vôbec nie pri prechádzaní zvolenskými ulicami. Stretnutie so skupinkou maturantov, ktorí boli roztiahnutí po celom chodníku sa skončilo nárazom mojej hlavy o hranu parapetnej dosky. Dlho som si ani nevšimol, že sa čosi deje, až keď mi z miesta nárazu začala tiecť krv. Návšteva pohotovosti nebola zaujímavá, ak nerátam pána, ktorý hromžil na všetko a na všetkých. Celé sa to skončilo happyendom. Keď šofér autobusu uvidel prelepenú hlavu, odviezol ma zadarmo. Vlaky zadarmo prišli až potom.

Dvere

 

Za mnohé moje úrazy hlavy môžu dvere. Dvere, ktoré sa zrazu objavia a už sa im nedokážem vyhnúť. Ale môžu to byť aj dvere taxíka, ktorými si do hlavy tresknem len tak, aby som sa konečne prebudil. Presne to sa mi stalo v jedno ráno v Ružomberku. Vystupujem z taxíka, v jednej ruke palica, batoh, druhou sa pokúšam otvoriť dvere. Chcem to spraviť rýchlo, aby som taxikára nezdržiaval. Výsledkom je úplne zlá koordinácia. Dverami si tresnem rovno do čela.

Kuchyňa

 

Zatiaľ posledný úraz sa mi prihodil v kuchyni. Každý normálny človek si v kuchyni zareže do prsta, alebo sa popáli. To sú pre kuchyňu normálne úrazy. Mne sa podarilo naraziť si rebro. Už asi dva mesiace máme v kuchyni novú pracovnú dosku. Viem, že tam je, obchádzam ju, vyhýbam sa jej. Až raz. Zamyslený automaticky vstávam od stola a vyberiem sa starou trasou. Výsledkom je náraz a asi dvojtýždňová bolesť rebier. Možno poznáte ten vtip: Viete, ako mama potrestá svoje nevidiace dieťa? Premiestni mu v izbe nábytok. Nuž mňa v tomto prípade skôr vytrestal môj mozog, ktorý sa vrátil k pôvodnej trase a zabudol na pracovnú dosku.

Ak toto číta niekto z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, alebo základnej školy pre nevidiacich v Levoči, asi si už tiež trieska hlavu o múr. Existuje totiž takzvaný bezpečnostný postoj, ktorým by si človek mal chrániť hlavu a brucho. Musím priznať, bezpečnostný postoj som si veru neosvojil. Chystám sa zohnať si nejaký pancier. Dovtedy pozdravujte Jana Hrču.

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

3 reakcie na Neurazte sa: Dnes o úrazoch

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *