čo čakám od života a čo chcem dať životu

Postoj človeka k životu sa mení. Mám kamaráta, ktorý chcel byť smetiarom, aj napriek tomu, že vôbec nevidel. Vtedy mal však osem rokov. Dnes, keď má osemnásť, stavia sa k životu inak. Vie, kam až môže zájsť. Zmenil svoje ambície.
A tak je to aj s nami. Keď sme boli malí, chceli sme byť zmrzlinármi, námorníkmi, pirátmi, a niektorí chceli byť ustavične dospelími. Byť dospelím však vôbec nie je jednoduché. A to práve preto, že človek musí „bojovať“ so životom a s každodennými starosťami. Život totiž so sebou prináša nielen radosti, ale aj starosti, to je pravda odveká.
Ale koľký z nás nevedia odpovedať na to, prečo sú vlastne tu, aký je zmysel ich života a čo od života čakajú. A prečo? Možno ich nikdy nenapadlo zamyslieť sa nad podstatou života. alebo sú už natoľko sklamaní, že majú pocit, že od života nič dobré nemožno čakať.
Počul som príbeh, v ktorom vystupuje turista a rybár. Zmyslom života turistu bolo nazhromaždiť veľa peňazí, aby mohol žiť šťastne. Rybár každý deň raz vyšiel na more, ulovil rybu, ktorú predal a bol šťastný. Zmyslom jeho života bolo možno žiť pokojne, skromne, a tiež chcel žiť šťastný život. Obaja chceli žiť šťastný život, každý však posvojom. Nepoznám človeka, ktorý by nechcel žiť šťastný život, ibaže každý si šťastie predstavuje inak, tak ako to vidíme na príklade rybára a turistu.
Ja od života čakám, že úspešne dokončím školu, že sa mi podarí založiť si rodinu, zamestnať sa, a kopu iných vecí. Časom možno aj ja prehodnotím svoje očakávania. Závisí to od nadobudnutých skúseností, ale aj od ľudí, ktorých v živote postretnem.Kto však niečo očakáva, čiže chce od života „brať“, musí aj životu niečo dať. Často zvykneme hovorievať, že život nám vzal mladosť. Takto vyjadrujeme, že sme svoju mladosť premárnili, alebo že by sme boli ochotní svoju mladosť ešte raz prežiť. Ja si však pod pojmom niečo dať životu predstavujem niečo celkom iné. Napríklad byť tu pre druhých ľudí, pomáhať druhým ľuďom a zanechať po sebe – ak už nič iné – aspoň pekné spomienky.
Rovnako ako každý od života očakáva niečo iné, každý aj životu chce dať niečo iné. Niektorí svoj život zasvätia Bohu, iní možno alkoholu a drogám. Od toho sa odvíja aj fakt, že každý sme iný.
Tak či onak, myslím si, že je dobré zamýšľať sa nad životom. Zamýšľať sa nad tým, prečo alebo pre koho sme tu. Zamýšľať sa nad tým, prečo sa oplatí žiť, a povedzme aj nad tým, aký plán má s nami náš stvoriteľ.