Určite ste sa už zúčastnili nejakej mládežníckej výmeny, alebo ste možno boli dobrovoľníkom či dobrovoľníčkou na nejakej akcii. Ale čo všetko za tým v skutočnosti je? Toto a aj mnohé iné bolo témou školenia Put in motion (Naštartovať).
Zastúpené boli krajiny ako napríklad: Švédsko, Srbsko, Chorvátsko, Turecko, Slovensko a mnohé iné. Stretli sme sa v hoteli Zátoka na Slnečných jazerách v Senci. Toto mládežnícke školenie sa konalo od 25. do 29. Júna.
Po príchode sme mali krátke zoznámenie sa s prostredím. Každá skupina dostala plán areálu, a našou úlohou bolo nájsť vyznačené miesta a zapamätať si výroky, ktoré tam boli napísané. Už tieto výroky naznačovali ďalší priebeh kurzu. Keď sme sa už zoznámili s prostredím, nastal čas, aby sme sa zoznámili medzi sebou. Na to boli určené večerné aktivity. Mali sme sa zoradiť na pomyselnej mape tak, aby poradie krajín zodpovedalo skutočnosti. Potom každý stručne predstavil svoju krajinu. Vytvorili sme aj časovú os, na ktorej bolo znázornené, kto ako dlho cestoval. No a napokon sme zisťovali, čo nás dokáže vystresovať, koľko hodín pracujeme alebo študujeme, koľko času strávime v sprche a pod.
Zo stredy na štvrtok sa Sencom prehnala búrka a mi sme si ju tak trochu pripomenuli raňajšou aktivitou. Zvuky dažďa sme napodobňovali tlieskaním. Nasledovalo krátke zamyslenie sa nad tým, čo by sme sa chceli dozvedieť, čoho sa obávame a čo by sme chceli ostatným ponúknuť zo svojich skúseností. Nezanevreli sme ani na brailovo písmo a tak sme sa rozdelili do skupín. V každej skupine bolo šesť členov a napísali sme písmená p, i, m. Pred obedom sme ešte stihli aj prezentáciu organizácii zúčastnených krajín. Dozvedeli sme sa tak napríklad, že v Nórsku nevidiaci obľubujú adrenalínové športy. Poobede sme nahliadli do tajov práv zrakovo postihnutých ľudí a taktiež sme diskutovali na témy ako získať prostriedky pre našu organizáciu, aké bariéry vidíme v mládežníckych organizáciách a podobne. Počas kultúrneho večera každá krajina predstavila svoje jedlo, hudbu alebo históriu.
Piatok bol venovaný samotnému programu Mládež v akcii. Najprv sme sa dozvedeli, ako by mal asi vyzerať projekt takej mládežníckej výmeny, dokedy ho treba odoslať a aké krajiny sa môžu výmeny zúčastniť. Mohli sme tiež predstaviť vlastné nápady.
Ďalšou, nemenej dôležitou témou bolo dobrovoľníctvo. Dozvedeli sme sa, ako sa stať dobrovoľníkom a nechýbali ani zážitky a skúsenosti od Michala, Tímey a Maschenky. V Sobotu večer sme si boli obzrieť Bratislavu.
Poslednou témou bolo organizovanie akcii, na ktorých sa okrem zrakovo znevýhodnených ľudí môžu zúčastniť aj ľudia bez postihnutia alebo ľudia s iným postihnutím.
Myslím, že jazyková bariéra nebola veľká, no napriek tomu sme zažili zopár príhod, ktoré stoja za zmienku. Najprv nás do úzkych dostalo neznáme jedlo. V jedálnom lístku bol spomenutý nejaký syr, knedlíky a čo ja viem čo ešte. Každý si pod tým predstavoval niečo iné. Odhalenie prišlo až pri večery, keď nám doniesli halušky z bryndzou.
Ďalší kúsok som nechtiac vyviedol Romanovi. Vybral som sa počas prestávky hľadať stôl s občerstvením. Všimol som si, že je ktosi nablízku a tak som sa po anglicky spýtal, či mi môže pomôcť. Roman po anglicky odpovedal, že nevie po anglicky a zaviedol ma k Mirke, ktorá vypisovala nejaké papiere. Myslel som si, že ten dotyčný, koho som pristavil je nejaký z tých talianov, ktorý majú so sebou aj tlmočníka. Keď som sa však prihovoril Mirke po slovensky Roman ma spoznal a viete si predstaviť, aký bol nadšený.
Počas tohto stretnutia sa prebralo noho tém a otázok, nadviazali sme nové kontakty, ktoré sa zídu pri ďalších akciách a oprášili sme znalosti angličtiny. Každý si tu teda našiel niečo, čo ho zaujalo, alebo možno podnietilo k väčšej aktivite.
Zvuková verzia je doplnená o rozhovor s Andersom zo Švédska a ukážky z kultúrneho večera.
Lumen.sk