Prvý týždeň najbláznivejšieho mesiaca v roku sa stretli nevidiaci stredoškoláci v Podpornom centre pre zrakovo postihnutých študentov na Univerzite Komenského v Bratislave, aby nadobudli nové známosti, počítačové zručnosti a aby aspoň na chvíľu vypadli z každodenného kolobehu školských povinností. Na tomto stretnutí som nechýbal ani ja.
O tom, že to nebude len o počítačoch nás presvedčil už prvý večer, kde sme sa medzi sebou zoznámili. Formou rôznych aktivít sme sa dozvedeli, že Matej vie napodobniť sliepku, Karol chcel šoférovať autobus, Michal nikdy nefajčil a nepil alkohol a Zuzka má zlú pamäť na mená.
Zábavnábola aj aktivitka zo štipcami. Každý dostal zopár štipcov a mal ich prištipcovať na chrbát niekoho iného. výťazom bol ten, kto sa dokázal zbaviť všetkých štipcov vrátane tých, ktoré mu na chrbát prištipcoval niekto iný.
Na počítačových workshopoch sme sa dozvedeli ako efektívne pracovať s internetom, Peťo Lecký nám prezradil niektoré užitočné a pre niektorých celkom neznáme klávesové skratky windows no a nezabudli sme ani na matematiku.
Azda najzaujímavejší bol program, ktorý dokáže prehrávať grafy pomocou zvuku. Os y znázorňuje výškou tónu a os x kanálom. Záporné čísla sa ozývajú v ľavom reproduktore a kladné v pravom.
Nesmiem zabudnúť na raňajky, ktoré sme si pripravovali sami. Mňa osobne prekvapila jogurtová a bylinková nátierka. Už len dodám, že domov dorazili všetci zo všetkými desiatimi prstami na rukách. Boli sme aj na lodičkách, dokonca sa nám podarilo na vodu dostať aj našu sprievodkyňu Aďu, i keď sa bála asi tak, ako čert svätenej vody. Moja „spolujazdkyňa“ Maťka ma dokonca prinútila, aby som jej zarecitoval. Zasvätil som ju do tajov elektronických kníh a ona mi zasa porozprávala o živote v Londýne, kde teraz býva. Plavba nám takto ubehla celkom rýchlo.
Mali sme možnosť vyskúšať si, ako to chodí na naozajstných vysokoškoláckych prednáškach. Tu sa ukázalo, že väčšina študentov sa v piatky neučí, o čom svedčí aj to, že som na prednáške o histórii filozofického myslenia bol sám.
Stretli sme sa aj s vysokoškolákmi a niektorí nám dokonca ukázali aj svoje internáty. Keď som už pri internátoch, bývali sme na Svrčke. Nemôžem sa sťažovať i keď personál nám občas spôsoboval zábavné chvíľky. Raz napríklad odmietli do školy vpustiť naše sprievodkyne.
Jeden večer sme venovali Slávovi Sokolovi, ktorý nám porozprával o akciách, ktoré organizuje klub Netopier. Nakoniec sa však rozprávanie zvrtlo úplne iným smerom a tak sme preberali hudbu (hlavne rep). Celé stretnutie sme ukončili opekačkou. Viezli sme sa na lanovke a na tandeme. Trochu som sa obával sadnúť si na bicykel, lebo moja sestra pred pár týždňami z bicykla spadla. Nakoniec ma však jazda úplne uchvátila a myslím, že si to ešte niekedy vyskúšam a možno začnem tráviť voľný čas na tandeme.
V Nedeľu sme zhodnotili celé stretnutie. Postrehy a reakcie boli v celku kladné i keď mnohý zhodnotili večer o „mládežníckych aktivitách“ ako nudný. Osobne však účasť neľutujem.
Lumen.sk