Tretieho apríla sa v aule fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov konalo stretnutie študentov s europoslancami. Neprišli všetci, to by sme tam boli do rána.
Účasť prisľúbila, a na koniec i keď na poslednú chvíľu aj prišla europoslankyňa Irena Belohorská, ktorá patrí medzi takzvaných nezaradených, čiže ako sama hovorí „ani v ľavo, ani v pravo“. Vo svojom prejave predstavila doterajšiu prácu, zdôraznila fakt, že medzi poslancami novej dvanástky zlyháva komunikácia a že informácie o európskej únii sú často iba akési klišé. A čo je jej plánom v nasledujúcom volebnom období?
„moja vízia je presadiť práva Slovákov v rámci zdravotníctva. To je myslím si pre každého najvyššia priorita. nie je mysliteľné, ak najdôležitejšie privilégium EÚ je voľný pohyb osôb, aby zdravie, ktoré nosí každý so sebou sme nechávali doma v šuflíčku, aby sa nám oň staral náš minister zdravotníctva!“
Toto stretnutie bolo zamerané najmä na voľby do europarlamentu, ktoré nás čakajú 6. júna. Slovensko sa pri prvých voľbách, ktoré sa konali pred piatimi rokmi zapísalo červeným písmom, keď sa na nich zúčastnilo len 16.96 % oprávnených voličov. Podľa prieskumov to ani tento rok nebude inak, voliť chce ísť len okolo 15 % voličov. Paradoxne však štatistiky ukazujú, že Europarlament má vysokú dôveru u občanov slovenskej republiky. K dôležitosť volieb sa vyjadril aj riaditeľ informačnej kancelárie európskeho parlamentu Róbert Hajšel, keď povedal: „právomoci európskeho parlamentu neustále rastú. Z diskusného fóra sa Europarlament premenil na silný parlament zo silnými legislatívnymi právomocami. Je to jediná inštitúcia európskej únie, ktorej členov volia občania. Dnes už poslanci prijímajú rozhodnutia, ktoré sa týkajú každodenného života. Či už ide o vodu, ktorú pijeme, o mobilný telefón, ktorým telefonujeme, alebo o auto, na ktorom jazdíme.“ A je to naozaj tak, veď nedávno sa v Europarlamente schvaľovali zákony, ktoré by mali „priškrtiť“ prijmi mobilným operátorom.
Svoj priestor využila aj europoslankyňa Anna Záborská, ktorá patrí k európskym demokratom a je predsedníčkou výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Zhodla sa s ostatnými, že v Europarlamente je politikárčenie v menšej miere, ako ho poznáme z našej slovenskej politiky. Ďalej poukázala na to, že aj vzťahy medzi europoslancami sú priateľskejšie, čomu napomáha aj to, že v Europarlamente neexistuje opozícia a koalícia. Podľa jej slov sa parlament rozdeľuje na menšinu a väčšinu podľa prerokovávaného dokumentu.
Vladimír Maňka, bývalý primátor mesta Zvolen má v súčasnosti na starosti rozpočet Európskej Únie na rok 2010. Vo svojom prejave sa okrem iného vyjadril aj k finančnej kríze:
„Tú krízu nám bohužiaľ priniesli americký dobrodruhovia, ktorí skutočne – poviem to vulgárne – neboli nažratí a chceli zarobiť obrovské peniaze. A to takým spôsobom, že točili veľké miliardy dolárov a za sebou nemali žiadny kapitál, ktorý by znášal riziká. A toto všetko zabalili do akcii, ktoré odkúpila cela EÚ a ázijské krajiny.“
Už z týchto prejavov je jasné, že naozaj bolo o čom diskutovať. A keďže hlavným cieľom tohto fóra občana bolo poukázať na dôležitosť volieb do Europarlamentu, diskusia sa točila okolo informovanosti. Podľa europoslancov, ale aj podľa riaditeľa informačnej kancelárie je informovanosť o tom, čo sa deje v Europarlamente nízka. Seriózni novinári sa pokúšajú pretlačiť informácie do médií, no tieto vyhľadávajú skôr konfliktné témy bulvárneho charakteru obsahujúce napätie. A riešenie? Človek by sa mal ako si sám od seba zaujímať, ak nedostáva dostatok informácii.
V diskusii sa samozrejme pretriasala aj Lisabonská zmluva, pre niektorých skôr známa ako Libanonská. Táto spôsobila svojim názvom i obsahom už nejednému štátnemu predstaviteľovi hlavybôl. Ale europoslankyňa Irena Belohorská vyzdvihuje dôležitosť tohto dokumentu argumentom: „Päťdesiat rokov staré zmluvy sú zastaralé, mi potrebujeme novú zmluvu!“
V diskusii som sa osobne dozvedel, že existuje aj akýsi študentský Europarlamennt – Euroschola. V rámci neho sa simulujú zasadnutia so študentmi, ktorí sa zúčastňujú na rôznych projektoch (písanie esejí, rôzne kvízy a podobne).
Ale študentov zaujímalo aj to, čo si europoslanci myslia o kultúrnosti Slovenska, o kritike EÚ a o nižšom finančnom ohodnotení žien v zamestnaní.
Na záver prikladám niekoľko internetových adries, na ktorých môžete nájsť viac informácii o Európskom parlamente: