V malebnej prírode v penzióne pod Stráňou sa v dňoch 15. až 19. októbra 2008 uskutočnil kurz, ktorý mal mnoho zameraní. Penzión sa ukrýva v tichej obci Liptovský Ján.
Tento kurz bol zameraný na priestorovú orientáciu, sebaobsluhu, sociálne zručnosti a počítačové zručnosti. Bol určený pre nevidiacich študentov stredných škôl a ich rodičov, alebo iných rodinných príslušníkov. Boli tam žiaci z gymnázií, z obchodnej akadémie, zo zdravotníckej školy a zo stredného učilišťa z Levoče. Pod organizáciu sa podpísalo združenie nevidiacej a slabozrakej mládeže spolu so základnou školou pre žiakov so zrakovým postihnutím v Levoči a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva pri ZŠ. Pre žiakov so zrakovým postihnutím v Levoči. Na projekt prispelo aj ministerstvo práce SR.
Po príchode nás okrem iného uchvátili veľké a chutné porcie jedla. Na druhý deň sme sa s pánom Měchurom s únie nevidiacich Slovenska rozprávali o tom, ako si majú nevidiaci vybavovať pomôcky, ktoré potrebujú. Po obede sme začali s priestorovou orientáciou. Pri tejto činnosti sa mohli rodičia oboznámiť s tým, ako majú nevidiacich viesť a rukou im naznačovať rôzne prekážky.
Na kurze sme sa niečo dozvedeli aj o počítačoch, bez ktorých by bolo naše štúdium veľmi ťažké. Do tajov počítačov nás zasvetil Peter Lecký z podporného centra v Bratislave. Neskôr sme sa s ním mohli stretnúť a prekonzultovať naše problémy s počítačmi.
V rámci sebaobsluhy sme pripravovali praženicu. Pri tejto činnosti nám asistovali rodičia a pani Labajová z rehabilitačného strediska v Levoči. Pri sociálnych zručnostiach sme si uvedomili, že nie je hanba požiadať niekoho o pomoc, alebo sa na niečo spýtať.
V predposledný deň nás pani Metonová oboznámila so širokou škálou zamestnaní nevidiacich. Medzi lákavými zamestnaniami bolo aj zamestnanie opravár bicyklov, alebo strážca bicyklov a mnoho iných.
Neskôr sme mali vymyslieť 9 tém, o ktorých sme diskutovali. V penzióne boli tri miestnosti, takže počas jednej hodiny prebiehali tri diskusie súčasne. Zvolávateľ si mohol vybrať čas a miestnosť, v ktorej sa diskusia mala konať. Medzi diskusnými témami sa okrem iného diskutovalo o cestovaní nevidiacich bez sprievodcu, o začlenení sa do kolektívu vidiacich, o právach nevidiacich a podobne.
Počas tohto rekondičného kurzu sme si mohli pozrieť rôzne pomôcky. Pani Martinovičová predvádzala hlavolamy pre nevidiacich, zvukové majáky a na zozname nechýbal ani Európsky atlas.
Na tomto kurze sme spojili príjemné s užitočným. Stretli sme sa s kamarátmi, ktorých sme dávno nevideli a zároveň sme sa veľa naučili a samozrejme „ uliali sme sa zo školy“. Veľmi pozitívne bolo aj to, že sme tam spoznali úžasných ľudí, s ktorými sa vždy dalo dobre porozprávať.
Vďaka tomuto kurzu sme sa obohatili o mnohé vedomosti a už teraz sa tešíme na ďalší.
Simona Nováková
Zvuk
Lumen.sk