Čo je to vlastne tá nočná hra?! Nočná hra sa zvykne objaviť vo väčšine letných táborov. Podmienkou na to, aby sa dala nočná hra hrať, je tma, keď si nikto nevidí ďalej od nosa.
Nočná hra sa hráva v noci. Pri takej hre neviete, či človek, ktorého ste dostali za úlohu nájsť, sa naozaj stratil, alebo si spokojne spí kdesi v chate. A zvlášť vtedy, keď na vlastné oči vidíte, že zavolali aj políciu. Tu sa už naozaj končia všetky žarty.
Na jednej takejto nočnej hre som sa zúčastnil aj ja. Bola to prvá nočná hra v mojom živote, a to som bol už tretí raz v letnom tábore.
V utorok večer začal ktosi z inštruktorov šíriť po tábore, že máme ísť skoro spať, lebo zajtra sa ide na túru. Poviem vám, presvedčiť rozšantené decká, aby už konečne zalahli, bol v niektorých prípadoch naozaj problém, ale „zadarilo sa“.
O jednej v noci sa to všetko začalo.
Inštruktori pobudili celý tábor, lebo sa vraj inštruktor Michal stratil. Išiel vraj do lesa pripraviť akúsi hru, a nevrátil sa…
A tak – či sa nám to páčilo alebo nie, poobliekali sme sa a vyrazili sme do lesa hľadať inštruktora. V lese sme našli o stromy priviazaný špagát, po ktorom sme mali ísť na túru. Mal ho pripraviť práve Michal. Len jeho nikde…
Cestou lesou padali poznámky typu: „určite si to niekto len vymyslel, veď sa nemohol len tak stratiť!“
Terén bol na chôdzu dosť zložitý, motkali sme sa hore-dolu… A nič.
Nočná hra sa skončila, a Michala sme nenašli. Ani sme nemohli, keď on si spal v ubitovni. Dokonca ani ten špagát, ktorý bol našou vodiacou líniou, tam nedal on.
Po návrate do ubitovne sme všedci zalahli a pozobúdzali sme sa tak okolo deviatej.
Čo na záver? Tí, ktorí nezažili nočnú hru, nech idú do letného tábora.
Tam si jej určite užijú. Tak ako ja v Tajove.