V poslednom čase som akýsi roztržitý. Už neraz sa mi stalo, že som sa dopracoval k hrči na hlave alebo k dvojtýždňovej bolesti rebier. Rozbitá hlava, zlomená noha alebo háčik v prste. Ak máte malé deti, nie je to nič nezvyčajné a je to dôkaz toho, že sú stále nažive. Pokiaľ si len tak zo zvyku občas zarežete do prsta, tiež to nie je nijaká tragédia. Keď sa ale vyberiete do ulíc hlavného mesta, vedie vás iný nevidiaci kamarát, palicu si necháte v batohu, môžete veru uvidieť hviezdičky.
Prieskum
S mojimi úrazmi sa to začalo tiež samozrejme v detstve. Stavali sme dom a mal som sa hrať. Chvíľu ma nechali bez dozoru a tak som sa vybral na prieskum. Pomaličky opatrne sa presúvam po chodbe. Podarilo sa mi dostať sa až ku schodom. Ten najspodnejší ale ešte stále chýbal, takže som z ničoho nič stratil pôdu pod nohami a prepadol som sa do pivnice. Výsledkom bolo pár odrenín. Zrak ani po náraze stále nenaskočil, takže som sa rozhodol zanechať podobné akrobatické kúsky.
Školenie o bezpečnosti a rozbitá hlava
V škole sme zvykli mať pravidelné poučenie o bezpečnosti. Bolo to pozoruhodné predstavenie. Jeden pán hovoril o tom, že pri východoch nemajú byť kvetináče. Následne skonštatoval, že tam tie kvetináče síce sú, ale nemali by tam byť. Potom rozdal testy, nadiktoval odpovede a po opravený test sme si mali prísť asi o týždeň. Asi aj preto som nedával veľmi pozor ani na tej prednáške a už vôbec nie pri prechádzaní zvolenskými ulicami. Stretnutie so skupinkou maturantov, ktorí boli roztiahnutí po celom chodníku sa skončilo nárazom mojej hlavy o hranu parapetnej dosky. Dlho som si ani nevšimol, že sa čosi deje, až keď mi z miesta nárazu začala tiecť krv. Návšteva pohotovosti nebola zaujímavá, ak nerátam pána, ktorý hromžil na všetko a na všetkých. Celé sa to skončilo happyendom. Keď šofér autobusu uvidel prelepenú hlavu, odviezol ma zadarmo. Vlaky zadarmo prišli až potom.
Dvere
Za mnohé moje úrazy hlavy môžu dvere. Dvere, ktoré sa zrazu objavia a už sa im nedokážem vyhnúť. Ale môžu to byť aj dvere taxíka, ktorými si do hlavy tresknem len tak, aby som sa konečne prebudil. Presne to sa mi stalo v jedno ráno v Ružomberku. Vystupujem z taxíka, v jednej ruke palica, batoh, druhou sa pokúšam otvoriť dvere. Chcem to spraviť rýchlo, aby som taxikára nezdržiaval. Výsledkom je úplne zlá koordinácia. Dverami si tresnem rovno do čela.
Kuchyňa
Zatiaľ posledný úraz sa mi prihodil v kuchyni. Každý normálny človek si v kuchyni zareže do prsta, alebo sa popáli. To sú pre kuchyňu normálne úrazy. Mne sa podarilo naraziť si rebro. Už asi dva mesiace máme v kuchyni novú pracovnú dosku. Viem, že tam je, obchádzam ju, vyhýbam sa jej. Až raz. Zamyslený automaticky vstávam od stola a vyberiem sa starou trasou. Výsledkom je náraz a asi dvojtýždňová bolesť rebier. Možno poznáte ten vtip: Viete, ako mama potrestá svoje nevidiace dieťa? Premiestni mu v izbe nábytok. Nuž mňa v tomto prípade skôr vytrestal môj mozog, ktorý sa vrátil k pôvodnej trase a zabudol na pracovnú dosku.
Ak toto číta niekto z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, alebo základnej školy pre nevidiacich v Levoči, asi si už tiež trieska hlavu o múr. Existuje totiž takzvaný bezpečnostný postoj, ktorým by si človek mal chrániť hlavu a brucho. Musím priznať, bezpečnostný postoj som si veru neosvojil. Chystám sa zohnať si nejaký pancier. Dovtedy pozdravujte Jana Hrču.
Lumen.sk
Som slabozraká, síce vidím dosť dobre, ale už tiež slabo, keďže som na internáte v škole pre nevidiacich, kde sa stáva všeličo, bežné sú výpadky elektriny v celej kúpeľni, tak som úplne zvyknutá pohybovať sa a robiť hocičo v úplne tme. Spomínaný bezpečnostný postoj som začala plne využívať po skúsenosti mojej spolužiačky, ktorá je nevidiaca a pohybuje sa spôsobom ľavá ruka vľavo vpredu, pravá ruka vpravo predu a medzi nimi pekne prázdno, tak sa jej často stala nehoda, ide, ide, zrazu hlavou rovno do dverí. našťastie sa jej nič vážne nestalo, ale určite to musela pocítiť, tak ja som sa práve takému zážitku chcela vyhnúť, a keďže doma v noci tiež nezažínam, keď idem po byte, dávam si väčší pozor.
Inak, strašne sa mi páči táto stránka, keďže ako tínedžerka častokrát mám obavy, ako budem fungovať s dospelosti bez neustálej pomoci rodičov, takto aspoň viem, že sa to naozaj dá, keďže poznám iba málo dospelých nevidiacich, ktorí by ma inšpirovali. 🙂
Úrazy. Myslím si, že každý z nás by bol bez nich, ale či chceme alebo nechceme, oni jednoducho znenazdajky prídu. Stanú sa a my máme z toho bolesť. Mne sa stalo niekoľko úrazov. Napr. pád z kuchynskej linky – odniesla si to celá ľavá strana chrbta, mala som obrovskú modrinu od lopatky po ľadvinu. Ďalší úraz: narazila som do detskej preliezačky. Výsledok? Otvorená fraktúra nosa, narazené slzné kanáliky, narazené zuby. Našťastie všetko sa mi zahojilo bez trvalých následkov. Ďalší úraz – cca pred tromi týždňami. Spadla som, lebo som sa potkla na chodníku. Narazila som si lícnu kosť, rozbila som si okuliare. Hoci som zacvakala za nové okuliare nemalé financie, rada som, že som si nezlomila lícnu kosť. Ja hovorím, že aj keď sa mi z času na čas stane nejaký úraz, mám pri sebe anjela strážneho. Veľmi často sa mi stáva, že idem do niečoho naraziť a ja v poslednej chvíľke zastanem. Akoby ma niekto zastavil :). To je ten spomínaný anjel strážny.
Tak toto je dobrá téma. Na úrazy som pechfógel. Ako dieťa som skúmala čo to ktosi nechal na umývadle a urezala som si špičku bruška prsta žiletkou. au jazvu tam mám dodnes. Kúrili sme v pivnici a ja zvedavá som počula otca ako mi kričí, idem priložiť. No pri hre som sa čímsi chcela pochváliť, vybehla som na dvor a vchod do pivnice bol tak tri štyri kroky od dverí a hoooop a už som letela po hlave dolu schodmi. Podnes si to pamätám. Cesta z kostola s božím požehnaním je asi dobrá vec. No otec ma viezol na bicykli sedela som v predu na rúrke, valíme si to dolu kopcom a mne sa nejak šmykla noha a už bola v špicoch, au au au. Dva týždne ležať a potom šup do školy. Ešte že som mala tak pevné topánky. To sú také detské. Hlava dotlčená, stĺpy, značky a podobne to máme asi všetci. V kuchini máme poličku, ktorá je taká úplne bomba v dráhe. Idem hodiť niečo do koša a keď nezvládnem uhol, mám hrču na dva týždne. že je olej v kuchyni v horúcom stave nebezpečný ó áno. Peila som chleby vo vajíčku. Nič zvláštne. Keby dcéra nechcela čaj. Podala som jej ho a zabudnúc, že mám ruky trošku mokré som otočila chleba na druhú stranu. Odkvaplo mi trochu vody a olej vystriekol tak, že mi kvapol na nohu a aj cez ponožku orobil puchier ako dvadsať centovka au. špeciálny prípad je žehlička. dieťa spí, makáte žehlíte a môžete mať sto krát naučené pohyby. Položila som žehličku, ktorá sa zvrtla a šup ho na môj malíček. ľudia vtedy som videla celú galaxiu aj od zadu. výsledok škaredá popálenina. Zahojilo sa ale kožu tam mám trošku tmavšiu. Ono by ešte bolo ale to bude na pokračovanie úsmev.