Táto báseňbola napísaná ako slohová práca, v ktorej sa mali vyskytnúť slová láska, nenávisť a slovenčina. Nič lepšie mi vtedy nenapadlo. Táto báseň nijako nevystihuje moje vtedajšie položenie, ale možno sa mi raz bude hodiť (ale budem 1000-krát radšej, ak nie).
Bol začiatok prázdnin. Kristína mala ísť zo svojimi rodičmi na dovolenku a vôbec sa jej nechcelo. Dovoleniek z rodičmi si užila už dosť a všetky sa podobali v jednom – strašne sa tam nudila.
Pokračovať v čítaní
Ľudia si často myslia, že nevidiaci je bez pomoci druhých úplne stratený, a tak sa aj správajú. Pocítil som to už v základnej škole, keď ma skupinka chodcov chcela navigovať počas súťaže v priestorovej orientácii. Intenzívne sa to však prejavilo po príchode na strednú školu.
Pokračovať v čítaní
Huncút a srandista – asi takto by sa dal v krátkosti charakterizovať môj bývalý spolužiak Tomáš.
Pokračovať v čítaní
Keďže som jej syn, existuje istá podobnosť medzi mnou a mojou mamou. Mám to pekne podelené – tvárou sa vraj podobám na otca, povahou na mamu.
Pokračovať v čítaní
Sme vlastne rovnakí
Matej Golian už tretí rok integrovane študuje na gymnáziu v Šahách. Prekonal detskú mozgovú obrnu, čo spôsobilo, že má problémy s chodením a jemnou motorikou rúk. Pozná obidva svety – svet vidiacich i svet nevidiacich. Zrak sa mu zhoršoval postupne.
Lumen.sk