Archívy autora: Ondrej Rosík

Detskú rozhlasovú reláciu Halabala určite poznajú mnohí z čitateľov. Len pripomeniem, že sa vysiela v nedeľu ráno hneď po rozprávke na Rádiu Slovensko.

„Cez hory, doly, keď zavíta máj, Myseľ vyletí, milý rodný kraj. Kde ma kolísala, mamička moja, sladko spievala, búvaj radosť moja…“

„Mladosť je radosť, srdcom buď mladý…“

Toto je tiež jedna s takých prác „na objednávku“. Objednala si ju moja profesorka a písal som ju v neskorú večernú hodinu – len pár hodín pred odovzdaním. Myslím, že ju to do značnej miery poznačilo… Teda tú prácu, nie … Pokračovať v čítaní →

Všimli ste si to? Všade kam sa pohnete sú samé pútače, bilboardy a reklamné tabule. Keby som si ich chcel všetky poprezerať, strávil by som pri tom možno aj celý život.

Už odmalička mám rešpekt voči kľúčom. Nemám namysli USB kľúče, ani francúzske kľúče, ba dokonca ani husľové kľúče.

Kráčam po chodbe. Z diaľky zahliadnem človeka a napadne mi kopa otázok: Čo si asi teraz myslí? Nad čím uvažuje? Kam vlastne ide? Ak by som naozaj chcel vedieť odpoveď na moje otázky, stačilo by za ním zájsť a jednoducho … Pokračovať v čítaní →

Narodil som sa. Lekári svorne tvrdili, že „to bude dievčatko“, ja som s nimi však vybabral a narodil som sa ako chlapec.

Táto báseňbola napísaná ako slohová práca, v ktorej sa mali vyskytnúť slová láska, nenávisť a slovenčina. Nič lepšie mi vtedy nenapadlo. Táto báseň nijako nevystihuje moje vtedajšie položenie, ale možno sa mi raz bude hodiť (ale budem 1000-krát radšej, ak … Pokračovať v čítaní →

Bol začiatok prázdnin. Kristína mala ísť zo svojimi rodičmi na dovolenku a vôbec sa jej nechcelo. Dovoleniek z rodičmi si užila už dosť a všetky sa podobali v jednom – strašne sa tam nudila.