Posolstvo z krajiny Halabala

Detskú rozhlasovú reláciu Halabala určite poznajú mnohí z čitateľov. Len pripomeniem, že sa vysiela v nedeľu ráno hneď po rozprávke na Rádiu Slovensko.
Pred časom som mal možnosť byť pri jej príprave i samotnom vysielaní.
S Jankou Grajciarovou, jednou zo striedajúcich sa moderátoriek relácie, ma skontaktovala jej známa, ktorá pracuje v jednom stredoslovenskom týždenníku a v tom čase písala článok o zrakovo postihnutých ľuďoch. Asi týždeň pred vysielaním som už vedel, čo a ako. Mojou úlohou bolo pripraviť si zopár otázok na spisovateľa Daniela Heviera, s ktorým sme sa mali počas relácie spojiť telefonicky.
Do štúdia som dorazil asi polhodinu pred začiatkom vysielania. Marek s Kikou, detskí alebo už skôr mládežnícki spolumoderátori, ma oboznámili so scenárom a mohlo sa začať. Spočiatku všetko prebiehalo hladko, ale asi dvadsať minút pred koncom nám režisér oznámil, že ak to pôjde takýmto tempom, tak všetko určite nestihneme. Počas prehrávania jednotlivých správ a reportáží do vysielania sa nahlas uvažovalo, čo sa vyškrtne, čo upraví a podobne. Na záverečný rozhovor nám neostalo veľa času a ak ste náhodou počúvali, možno ste si všimli, že ma moderátorka premenovala na Jakuba.
Týmto sa však moje účinkovanie v krajine Halabala neskončilo. Pravidelne chodievam do Detskej rozhlasovej družiny, kde sa pripravujú relácie a formujú sa budúci moderátori programu Halabala.