Kto si chce pohladkať švába?

Musím sa priznať, že môj vzťah k zvieratám je neutrálny. Nebojím sa ich, ale ani ich nevyhľadávam. Pred pár rokmi som v zoologickej záhrade v Bojniciach mohol pohladkať pitóna a veľmi sa mi to páčilo. Fakt odporúčam, budete prekvapení, že had vlastne vôbec nie je slizký. Inak ale návštevy zoologických záhrad boli pre mňa nudné. Sem-tam nejaký zvuk, možno ešte rôzne vône. Nedávno som sa dopočul o <a href="http://www.zookontakt.sk/">Zoo Kontakt</a>, v ktorej si môžete zvieratká pohladkať, alebo nakŕmiť.

Vybrali sme sa tam v jedno nedeľné popoludnie spolu s mojou priateľkou Ivkou, Vlaďkou a Palim. Hneď pri vstupe sme dostali nádobky s mrkvou a granulami. Naša prvá zastávka bola pri pume americkej. Má štyri mesiace a čoskoro bude mať sto kíl. Na dotyk je ale príjemná a bez problémov sa nechá hladkať. To sa už nedá povedať o kengurách, ktoré sa pri našej návšteve schovali. Nakoniec mi ale jednu dovolili pohladkať a mohol som si tak potvrdiť názor, že na dotyk je to podobné ako zajac. Ostatným kengurám sa ale vraj moje hladkanie zdalo podozrivé. Asi sa už dopočuli, že som ako malý nechtiac rozpučil kuriatko. Aby som si potvrdil teóriu o zajacoch, mali tam aj tie, takže sme ich rovno nakŕmili mrkvou.

Atrakciou v zoo je medvedík Kubo. Pracovníci vravia, že keď vyrastie, nebude sa dať už tak hladkať, ako teraz. Odkladáme si tašky a všetko, čo by mohol nebadane schytiť a hladkáme. Upozorňujú nás, že mu nemáme chytať hlavu. Medvedík sa volá Kubo, ale mená majú aj iné zvieratá. Väčšinou podľa nejakého filmu alebo podľa toho, kto mal meniny, keď zvieratko priniesli. Pri kubovi je aj pes, ktorého meno som už zabudol. No ale povedzte, hladkali by ste psa, keď vám núkajú medveďa?

Zaujímavé je aj kŕmenie. Mňa osobne najviac uchvátil nosáľ červený a jeho hlasné pôžitkárske chrúmanie mrkvy. Prerušovali ho iba deti, ktorých bolo dosť aj takto koncom októbra. Nakŕmili sme aj kone. Chceli sme aj kozičky, ale tie asi už dlho nejedli, lebo po našom príchode sa na nás doslova vrhli, takže sme radšej zutekali.

No a takto to znie (zvuk sa spustí po aktivovaní nasledujúceho tlačidla):

Vyvrcholením bol posledný pavilón. Najprv bolo treba zvyknúť si na pomerne ostrý zápach. Bývajú tu totiž žraloky. Tie, pravdaže, bez kontaktu. Za to bol pri nich pomerne zhovorčivý pán, od ktorého sme sa dozvedeli, že ich kŕmia dvakrát do týždňa a stačia im 4 kilá potravy. Majú vraj osemdesiat zubov, ale človeka by dokázali rozdriapať aj trením svojou drsnou kožou.

Konečne prichádza výzva  - hladkanie švába. Bez váhania sa hlásim a veru som aj trošku sklamaný, keď mi na ruku položia čosi malé. Navyše sa to takmer ani nehýbe. Šváb je schovaný v tvrdom pancieri, zjednodušene, taká malá korytnačka. Zaujímavá je tiež jašterica, ktorá sa mi ledva zmestí na dlaň, má drsnú kožu a hýbe sa. Potom je tu ešte leguán, tiež z drsnou kožou a dokonca aj s pichliačmi.

Po takmer dvoch hodinách odchádzame a ja si vytváram vnútorný rebríček. Kŕmenie vyhráva nosáľ no a pri dotykoch sa neviem rozhodnúť medzi srsťou kengury a prekvapením z toho, že šváby pôsobia celkom neškodne. Na konci si umývame ruky a kupujeme magnetky. Ak zvažujete, čo s voľným víkendom, rozhodne navštívte Zoo Kontakt. Pre istotu si zoberte topánky, ktoré vám nebude ľúto zašpiniť a nohavice, na ktoré necháte vyskočiť nejakú tú kozičku.

ak by ste ešte chceli nasať atmosféru, takto škrieka kuvik (aktivujte nasledujúce tlačidlo).

Foto: Ivana Potočárová