Skutočný domov

„Cez hory, doly,
keď zavíta máj,
Myseľ vyletí,
milý rodný kraj.
Kde ma kolísala,
mamička moja,
sladko spievala,
búvaj radosť moja…“

Toto je text piesne, ktorej autora ani interpreta nepoznám. Z tohto textu však jasne cítiť túžbu. Túžbu po domove, rodičoch, po rodine, túžbu po láske. Toto všetko sú hodnoty, po ktorých túži každý zánás asi tak, ako po zdraví. Na svete sú však aj taký ľudia, ktorí nemajú zdravie a následkom toho prišli aj o rodinu.
Mám namysli ľudí, ktorí žijú v domove sociálnych služieb na Pohorelskej Maši, kam chodíme každoročne pred Vianocami, ale aj ľudí, ktorí žijú v podobných iných zariadeniach. Ak ich budeme ľutovať, to im nepomôže. Treba sa pokúsiť začleniť ich do bežného života.
V domove sociálnych služieb na Pohorelskej maši majú napríklad dielňu, kde šijú, alebo tkajú.
Po našom príchode sa tešili ako malé deti. Hneď sa pýtali na žiakov, ktorí boli pred rokmi a na ktorých si pamätali. Aj tam už vrcholili prípravy na Vianoce. Niektorých si ich rodiny berú na sviatky domov, tí ostatní ich oslávili v domove.

Ešte malý pohľad do histórie: Najprv bol na Pohorelskej maši dom dôchodcov, a oádôchodcov sa starali rehoľné sestry. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa dom dôchodcov zmenil na dom sociálnych služieb. K nemu sa pred siedmimi rokmi pričlenila ďalšia budova, ktorá predtým patrila materskej škôlke.

Pre každého z nás je domov miesto, kde sa môžeme uchýliť, kde nachádzame svoju rodinu. Cením si ľudí, ktorí pracujú v domove sociálnych služieb na Pohorelskej maši, ale aj v iných podobných domoch či ústavoch, lebo práca je to neľahká aávyžaduje celého človeka. Som rád, že sme mohli pracovníkov i ich zverencov potešiť a rozveseliť aspoň našou návštevou.