Posolstvo z Medžugoria

Medžugorie sa nachádza v Hercegovine, asi 25 kilometrov od Mostaru. 24. Júna 1981 sa tu prvýkrát na kopci Crnica zjavila Panna Mária. 6 detí malo možnosť vidieť ju a hovoriť s ňou. Najmladší Jakov Ćolo mal vtedy len 10 rokov. Panna Mária každému z nich postupne zjavila desať tajomstiev. Trom vizionárom však zjavila len deväť tajomstiev a stále sa im zjavuje v určenom čase. Vicka Ivanković má každodenné zjavenia o 18:40. Mariji Pavlović sa Panna Mária zjavuje vždy dvadsiateho piateho v mesiaci a dáva prostredníctvom nej posolstvá pre farnosť a svet. Keďže zjavenia Panny Márie stále pretrvávajú, Medžugorie nie je vyhlásené za miesto zjavení, ale len za miesto modlitby (za miesto zjavení bude môcť byť vyhlásené, až keď sa zjavenia skončia).
Naša púť do Medžugoria sa začala 30. Júla. Otec Dušan Mesík nám odslúžil svätú omšu v Čeríne. Počas cesty autobusom sme sa modlili ruženec, čo niektorí prijali s nevôľou.

Hneď po príchode nastali problémy s ubytovaním. Pôvodné ubytovanie nebolo dosť veľké pre päťdesiat účastníkov nášho zájazdu. Nakoniec nás rozdelili do niekoľkých ubytovní. Tá naša bola skromná. V izbách okrem postelí nebolo nič a sprcha bez závesov spôsobovala, že to v našej kúpeľni často vyzeralo ako za čias Noeovho korábu.
Sväté omše sa konali v kostole sv. Jakuba. Do kostola sme sa všetci nezmestili, ale omšu prenášali cez reproduktory aj v okolí kostola. Sedeli sme na karimatkách a počúvali kázne. Celá omša trvala niekedy aj dve hodiny. Atmosféru hlbokých kázní dopĺňal aj spevácky zbor v zložení husle, klávesy, bicie a akustická gitara. Po omši nasledovalo posvätenie náboženských predmetov (ktoré sa tu dajú kúpiť na každom rohu) a adorácia. Všetko nám prekladala do slovenčiny tlmočníčka, ktorú sme si mohli naladiť cez rádio.
Ku kostolu Sv. Jakuba sa viaže zaujímavá história. Obyvatelia Medžugoria sa koncom šesťdesiatych rokov rozhodli, že dajú postaviť nový kostol, keďže pôvodný bol už schátralý. Architekt však naprojektoval kostol veľkých rozmerov. Keď sa obyvatelia sťažovali, že je priveľký a pridrahý, architekt len skonštatoval, že o pár rokov im bude malý. Kostol Sv. Jakuba v Medžugorí bol postavený a posvätený v roku 1971.
Hlavným bodom nášho programu boli svedectvá. O skutočnom zázraku nám porozprávala Silvia z Talianska, ktorá bola ešte pred niekoľkými rokmi na vozíčku, dnes však už normálne chodí. Dobrí ľudia ju vyniesli na kopec Podbrdo. Tam počas zjavenia Panny Márie videla svetlo. Pri zostupe dolu sa dobrovoľníkom vyšmykla a upadla do bezvedomia. Keď sa prebrala, mohla normálne chodiť.
V jedno horúce popoludnie sme navštívili komunitu Cenakolo, kde sa liečia ľudia závislí na drogách a alkohole. Túto komunitu v roku 1983 založila v Taliansku Sestra Elvíra. Pacienti (ak ich tak môžeme nazvať) tu nedostávajú žiadne náhradné látky. Akoby povedal môj známy otec Andrej, jedinou povolenou drogou je DS, čiže Duch Svätý. Žijú len z toho, čo si dokážu samy vypestovať, prípadne z toho, čo im darujú ľudia.
Keďže na festivale mladých sa zúčastnili ľudia zo 69 krajín, museli sme si zvykať na dlhé rady. Na WC, pri soche zmŕtvychvstalého Krista, ale aj na dlhý rad pred spovednicou. Pútnici totiž radi chodia na spoveď práve tu, v Medžugorí. Spovedá niekoľko kňazov, každý v inom jazyku. Aj pre rozšírenosť spovedí dostalo Medžugorie prívlastok „spovednica sveta“.
Okrem čerpania duchovnej energie sme si našli čas aj na letné radovánky. Raz sme sa vykúpali na kúpalisku. Chlórovaná voda nám však akosi nestačila a tak sme jeden celý deň strávili pri mori na Makarskej riviére.
Akýsi vedec raz povedal, že v Medžugorí je toľko energie, ako v atómovej bombe. A ja skutočne aj teraz, pri písaní týchto riadkov cítim, že som z Medžugoria odniesol kus tej energie. Atmosféra Medžugoria je veľmi vzdialená tomu, čo žijeme v tomto našom „normálnom“ svete. Každodenné starosti prestávajú byť podstatné a Božie slovo tak dostáva viac priestoru. Tu naozaj nie je problém nájsť si čas na modlitbu, alebo na zamyslenie sa nad samým sebou. Človek ale musí byť otvorený a prijímať pokoj od Panny Márie.