Spomeniete si na rozprávku zlatá priadka? dievčinka v nej musela do roka uhádnuť meno malého škriatka. Dosť sa za ten rok natrápila. Niektorí ľudia sa so svojim menom trápia celý život. A niekedy dokážu poriadne potrápiť aj svoje okolie.
Mal som spolužiaka, ktorý sa volal Schwardzbacher. Neviete si predstaviť, koľkokrát musel toto svoje priezvisko hláskovať a koľkokrát ho aj tak napísali nesprávne. Ani teraz si nie som istý, ako sa to správne píše. Navyše sme stále diskutovali o tom, čo toto priezvisko znamená. Jedni vraveli, že čierny potok, iní zas, že čiernu knihu.
V mojom okolí poznám troch ľudí, ktorí sa volajú inak, ako som si myslel. Môj kamarát Stanislav tak dlho používa meno Slávo, že mi ho tak rovno predstavili a skutočné meno som sa dozvedel až z jeho e-mailového podpisu. Istého Mareka zas všetci voláme Maroš. Raz som kdesi videl napísané jeho meno ako Marek a hneď som upozornil, že je to nesprávne. Až vtedy som sa dozvedel, že sa oficiálne volá Marek. Pri ňom je však oveľa vtipnejšie priezvisko. Volá sa Hlina. A vzal si Ľudku, ktorá sa volala Kapustová. No a do tretice mám kamarátku, ktorá sa volá Kristína, ale reaguje len na meno Iris a dokonca sa chystá toto meno aj oficiálne vpísať do svojho občianskeho preukazu.
Ako malého ma fascinovala rozprávka, v ktorej jedna žena svojho syna nazvala „Li-Liu-Liči-Liuči-Ličo-Liočo-Čoni-Čoni-Čonisumi-Čotaribi-Tsuni-Obo-Sobo-Amosu-Konosu-Mosu-Mosu-Jasi-Kiandony“. Obdivoval som recitátorku, ktorá si toto meno zapamätala a dokázala ho bez zaváhania zopakovať aj niekoľkokrát. V tom príbehu išlo o to, že raz sa chlapec s týmto dlhým menom topil. Jeho brat v panike nevedel povedať to meno celé ani na tretí pokus. Keď sa mu to konečne podarilo, bolo už neskoro.
Na strednej škole, do ktorej som chodil, mali profesori zas netradičné priezviská. Po chodbách chodil Barla, Šípka, Kukučka, Bečka, Bačová a Mojžišová.
Sú situácie, keď vám vaše priezvisko môže poriadne zavariť. Napríklad v správach sa svojho času spomínalo meno Rosík, tuším v kauze kyselinári. Iste uznáte, že kyselina má od rosy dosť ďaleko. Ale priezvisko môže mať aj príjemné stránky. Raz v lete k nám domov prišli bez ohlásenia, bez pozvania, akísi neznámi ľudia, vraj sú Rosíkovci. Ukázalo sa, že je to naša rodina a tak u nás ostali celý týždeň.
Páčil sa vám tento článok?
na ďalšie vás môžem upozorniť e-mailom (maximálne dvakrát mesačne)
Lumen.sk