Keď sa vypne mikrofón

Mám rád prelomy rokov. Núti ma to zastaviť sa a bilancovať. Tento rok som si napríklad vyrátal, že som odvysielal v Rádiu Lumen takmer 200 relácií a rubrík. To by samo o sebe nebolo také zaujímavé. Zaujímavejšie je, že som sa stretol s viac ako stovkou nových ľudí. Väčšinou to boli respondenti, s ktorými som robil rozhovor, alebo náhodní okoloidúci, ktorí mi pomohli pri dlhých cestách naprieč Slovenskom.

Do vysielania sa samozrejme dostanú už hotové spracované materiály. Za každou reportážou či rozhovorom sa však skrýva viac ako len 15 minút, ktoré si vypočujete v rádiu.
Osobne najradšej nahrávam rubriku Byť šťastnou rodinou dnes. Stretávam sa s manželskými pármi priamo u nich doma. Ide o svedectvá z prostredia rodiny, osobné príbehy manželov. V jedno nedeľné popoludnie som išiel na návštevu k manželom Súkenníkovcom do Kysuckého Nového Mesta. Stihli sme nedeľný obed a kávu. Potom ma nahovorili, aby som išiel na koncert. Ich deti hrajú a spievajú v tamojšom zbore a práve chystali koncert o blahoslavenstvách. Na nahrávanie by sme pri tom všetkom takmer zabudli.
Tento rok som navštívil aj Stanislava a Galinu Farských. Ich dcéru Karolínu môžete poznať ako hlavnú organizátorku protikorupčného pochodu. V čase nahrávania nášho rozhovoru sa pokúšala upiecť tortu. Ako to už v kuchyni býva, veci sa nevyvíjali úplne podľa plánu. Chýbajúce suroviny a rozsypané cukríky však nakoniec neprekazili hotové dielo. Aj rozhovor a aj torta sa vydarili.
Nakoniec ešte jedna príhoda. Možno si spomeniete na to, ako sa s nami zahralo aprílové počasie. Teplé dni vystriedala fujavica a sneh. Vybral som sa do Prešova nahrávať reláciu o Káne pre manželov. Autobus však uviazol v kolóne v Poprade. Vyzeralo to tak, že sa v ten deň nedostanem ani do Prešova a ani späť do Banskej Bystrice. Nakoniec všetko dobre dopadlo aj vďaka kolegom z TV Lux, ktorí sa nachádzali v tej istej kolóne.
Nahrávanie často prináša aj stretnutia s významnými ľuďmi. Tento rok som sa napríklad mohol stretnúť s Vladimírom Palkom alebo Antonom Ziolkovským.
V roku 2017 som zažil aj zopár stretnutí s poslucháčmi, ktorí ma náhodne spoznali. Pravidelne cestujem autobusmi jednej dopravnej spoločnosti. Lístky si kupujem vopred. Po príchode k autobusu ma už z diaľky vítala stewardka Miška: „Pán Rosík, vás ja poznám, vy ste z rádia Lumen.“ Odvtedy sa mi vždy prihovorí.
Priznávam, občas mi táto práca lezie na nervy, ale pri tomto bilancovaní a spomínaní na nahrávanie nadobúdam pocit, že to celé ešte stále má zmysel. Už sa teším na rok 2018.