„Milí ctitelia Louisa Brailla… stretávame sa tu spoločne ako kamaráti, známi, ale tak trošku aj ako súperi.“ Týmito slovami otvorila súťaž v Banskej Bystrici Renata Oláhová. Je dvadsiateho piateho júla, krátko po deviatej. Ešte rýchlokurz pravidiel, pár autogramov na prezenčku a môže sa začať. „… Ale ten už držal knižku v rukách a vykrikoval akési nezrozumiteľné vety. Vyskočila zo stoličky a žiadala, aby jej knihu vrátil. Keď ju nechcel pustiť z rúk, hodila sa na neho, hrýzla mu ruku a škriabala, kde prišlo.“ Toľko ukážka z textu, ktorí sme čítali pred porotcami. Atmosféra je hlučná, počuť usilovné ďatlenie do pichťákov, zisťovanie záujmu o kávu a charakteristické zvuky vodiacich psov. V skupinke rozvíjame myšlienku, že okrem klasických písmenkových cestovín by bolo dobré vymyslieť aj brailovské cestoviny.
A už tu máme písanie. Opäť diktuje Oľga Doležalová, ktorá v rozhovore pre médiá prezrádza, že si necháva občas v živote diktovať od svojho manžela. Narozdiel od klasického diktátu upozorňuje aj na bodky a čiarky. Porota zatiaľ číta už napísané texty.
„Zavolajte Jarka, nech ide jesť!“ To už mamina zháňa svojho syna, ktorý sa rozhodol ostať v súťažnej miestnosti a sledovať, ako rýchlo píšu ostatní. Šalát, pagáče a iné dobroty však neostali v hanbe.
„Porota sa ešte občerství a potom sa dozviete výsledky,“ zvestuje Iva Frčová dvanástim nedočkavým ctiteľom Louisa Brailla. Tak šup do súťažnej miestnosti. Nechýbajú ani fanfáry, keďže Josef Zbranek má ústnu harmoniku so sebou. Konferenciérku sme presvedčili, aby prečítala všetky umiestnenia, vrátane času a počtu chýb.
Prvé miesto v čítaní získala Kvetka Bedeová, ktorá ukážku prečítala za jednu minútu, nasledovali ju Ondrej Rosík s celkovým časom jedna minúta sedem sekúnd a Zuzana Pohanková, ktorá čítala dlhšie o 11 sekúnd, obsadila tretie miesto.
Tretie miesto v písaní získala Alena Kleščová s časom dve minúty tridsaťosem sekúnd, druhé Zuzana Pohanková, ktorá na napísanie strany textu potrebovala dve minúty dvadsaťštyri sekúnd a prvé miesto za dve minúty získal Ondrej Rosík. Josef Zbranek pri odovzdávaní ceny povedal, že čosi také fyzicky hádam ani nie je možné no a Oľga Doležalová zas priznala, že nestíhala diktovať dostatočne rýchlo.
Okolo tretej hodiny popoludní sa rozchádzame. Každý má v ruke čokoládu, pilník, novú šablónu a bupony na označovanie. Okrem bohatej ceny útechy to bolo aj bohaté dopoludnie. Tak písaniu a čítaniu zdar!
Zvuk: Súťaž v čítaní a písaní brailovho písma
Uverejnené v Rádiu Lumen
Lumen.sk