Pozerať ušami?

Predstavte si, že si zabalíte do tašky notebook, pripojíte k nemu kameru, dáte si slúchadlá a vyberiete sa do mesta. V slúchadlách budete každú sekundu počuť obrazový záber z kamery. Alebo vám niekto pošle fotku, vy si ju načítate do aplikácie a vypočujete si ju. Nie, toto naozaj nie je opis môjho posledného sna, ale skutočnosť, za ktorou stojí Peter MEIJER z Holandska. Vyštudoval fyziku, elektroinžinierstvo a venuje sa neurotechnológiám. V roku 2000 spustil projekt s názvom The vOICe. Jeho výsledkom je voľne dostupný software pre počítače a mobilné telefóny.

Ako to funguje

Úvodná scenéria znie na prvý pohľad lákavo, avšak celé je to o čosi zložitejšie. Predstavme si obrázok, na ktorom je krivka, ktorá ide zdola nahor v smere zľava doprava (ako keby ste spravili uhlopriečku cez obrazovku). Program prechádza obrázok zľava doprava, takže aj zvuk v slúchadlách ide v smere zľava doprava. Výška tónu určuje vertikálnu pozíciu na obrázku. Ak máme krivku, v každej časti obrázka je na inej pozícii, takže podľa toho sa bude meniť aj výška tónu (keďže je to krivka, ktorá ide zdola nahor, tón bude stúpať). Hlasitosť určuje farbu, čím hlasnejšie, tým svetlejšie (čiže čierne body sú tiché, biele hlasné). Ak by sme si takto chceli vypočuť obrázok, na ktorom je vodorovná čiara, počuli by sme jednoduchý tón. (Podrobné vysvetlenie spolu so zvukovými ukážkami je v relácii Main menu, ktorú odvysielalo ACB radio 5. 6. 2000 – anglicky): Main menu presents the voice learning edition
Ale čo sa stane, ak tieto dva obrázky spojíme? Budeme počuť dva tóny. Jeden jednoduchý a druhý stúpajúci.

Realita

Keď som prvý krát spustil The vOICe learning edition, program mi prehral fotografiu, na ktorej je auto a budova. Ani teraz, po niekoľkých počutiach tie objekty nedokážem rozoznať. Pri testovaní s vidiacou osobou sa mi podarilo ale určiť počet ľudí na fotke (po tom, ako som sa dozvedel, že na fotke sú osoby). Problém pri rozoznávaní objektov je hlavne v tom, že objekty sa môžu často prekrývať, prípadne ich ruší pozadie a podobne. Takéto počúvanie obrázkov si vyžaduje cvik, trpezlivosť a v začiatkoch prítomnosť vidiacej osoby. V programe si môžete spustiť aj trénovací režim, v ktorom vám prehráva obrázky z jednoduchými tvarmi. šípkami môžete meniť horizontálnu a vertikálnu pozíciu tvarov.

Neviem si predstaviť, že by som to používal v bežnom živote, ale niektorí nevidiaci píšu, že im to pomáha (www.seeingsounds.com časť what blind users say about The vOICe).
Ak sa chcete s programom pohrať, je voľne dostupný na www.seeingsounds.com v časti The vOICe Learning Edition software > voice.exe. Krátka užívateľská príručka je v časti mini-tutorial. A verziu pre mobilné telefóny nájdete pod odkazom The vOICe MIDlet > download

Drobné poznámky

  • Windows verzia sa neinštaluje, ale nastaví skratku ctrl+alt+v ako globálnu skratku, takže vždy keď napíšete zavináč, spustí sa The vOICe learning edition. Dá sa to zrušiť vo vlastnostiach odkazu the voice na pracovnej ploche
  • je dobré si obrázky prehrávať pomalšie, rýchlosť sa nastavuje skratkou F4 (zistené z mini-tutoriálu)
  • verzia pre Symbian prehráva obrázky mono, na stereo sa prepnete z menu channels>stereo. Okrem toho sa dá použiť aj na rozpoznávanie farieb.

Príjemné počúvanie

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.

1 reakcia na Pozerať ušami?

  1. peter povedal:

    Na TV spektrum som pred časom zachytil film o tomto projekte. Program využíva schopnosť obrazového centra mozgu – rozpoznať objekty v obraze prímaný očami, ale aj ušami. K tomu aby to fungovalo musí byť zrakové centrum vyvinuté a vycvičené, inak to nebude fungovať. Takže systém bude schopný využívať skôr človek s vyvinutým zrakovým centrom pre rozpoznávanie objektov od mladosti, ktorý prišiel o zrak úrazom, alebo chorobou. Zrakové centrum mozgu sa vyvíja v prvých troch rokoch života, ked sa človek intenzívne učí rozpoznávať optické podnety okolitého sveta.
    Ludia nevidiaci od mladosti toto centrum nemajú vyvynuté, nakolko ho v priebehu vývoja vôbec nepoužívali.
    Rozlišovacia schopnosť kamery bude tiež rozhodovať o tom aké minimálne objekty bude človek schopný po intenzívnom tréningu rozpoznávať. V žiadnom prípade to nebude až také ideálne ako vnímanie zrakom, napríklad pri sledovaní filmu v televízii nie je možné rozpoznať tváre ludí , ale napríklad je možné rozpoznať tvar listov stromu, prípadne rozlíšiť na stole flašku od pohára , ak bude medzi nimi primeraný kontrast…
    Tolko stručný obsah vysielaného dokumentu.

    Na web stránke je ešte zopár fotografií na ktorých možno vidieť slepecké okuliare doplnené jednou mikrokamerou v strede medzi očami. Teda videnie nebude priestorové, ale len plošné.
    Pre správne rozlíšenie priestoru budú potrebné kvalitné audiofilské sluchátka, ktoré zlepšia plasticitu zvuku a tým aj videnia – rozpoznania objektov.

Nie je možné pridávať komentáre.