Človek, od ktorého sa mám stále čo učiť. (Charakteristika osoby)

Otec Boris je od septembra duchovným správcom našej školy. Už od začiatku na mňa pôsobil veľmi priateľsky a otvorene. Jeho vzťah k mladým a chuť s nimi pracovať, to je presne to, čo naša škola potrebuje.
Boris Brutovský je nízky a má dohneda sfarbené vlasy, ktoré aj napriek zásahom hrebeňa zostávajú stále strapaté. Nosí okuliare a oblieka sa nenápadne. Na jeho postave badať aj to, že je milovníkom sladkostí. Má dvadsaťsedem rokov, ale podľa hlasu by som mu typoval aj viac.
Hodiny náboženstva s otcom Borisom sú naozaj pestré. Príjemnú atmosféru vytvára svojim humorom a pútavým rozprávaním. Jeho kázne sú stručné, výstižné a majú hlavu a pätu. Otec Boris sa veľmi aktívne a s nasadením zapája do mimoškolskej činnosti. Pomohol pri organizovaní školského plesu, týždňa cirkvi pre mladých či evanjelizačného vystúpenia.
Boris Brutovský sa narodil vo zvolene. Na svoje rodné mesto nedá dopustiť, veď na sídlisku Zlatý potok prežil celé svoje detstvo. Už ako malý sa hral na kňaza a namiesto čítania z biblie čítal z detskej encyklopédie. Má štyroch súrodencov a vychodil katolícke gymnázium Štefana Moysesa. Vo voľnom čase sa chodí bicyklovať, číta knihy alebo počúva hudbu.
Na otcovi Borisovi sa mi páči jeho večný optimizmus. Nezažil som ho v situácii, kedy by bol smutný alebo nahnevaný. Aj na prvý pohľad tragické veci berie s humorom. Niekedy, hlavne ak sa mu snažíte niečo vážne povedať, vás však tento postoj môže privádzať do rozpakov. Neviem, kde berie toľkú energiu, ale otec Boris je presne ten typ, ktorému u nás na škole hovoríme „akčný“.
Musím sa priznať, že som u otca Borisa ešte nebol na spovedi, obávam sa ale, že pri jeho ukecanosti bývajú rady pred spovedelnicou nekonečne dlhé. V súvislosti s tým ale musím podotknúť, že vie aj počúvať druhých.
Študentom sú dvere jeho bytu vždy otvorené. Odohrávajú sa tu hodiny náboženstva, ale aj večerné pozeranie filmov. Ak prídete k nemu na návštevu, ponúkne vás kávou, čajom no a v čase pôstu, akoby náhodou, nájdete na stole aj kus klobásy.
Pýtate sa, čo by som sa chcel od otca Borisa naučiť? V prvom rade by som chcel mať taký prehľad o cirkevných veciach ako on. A potom snáď ešte jeho schopnosť a trpezlivosť vysvetľovať jednotlivé cirkevné zákonitosti. No a najviac by som sa rád od neho naučil skromnosti.
Otec Boris je typické aprílové dieťa. Nechá sa nahovoriť na hocičo, samozrejme ak je to v súlade s jeho zásadami. Možno sa vám táto charakteristika vidí neobjektívna, keďže nespomínam prakticky žiadne zlé vlastnosti. Mohlo by sa zdať, že otec Boris je úplne dokonalý. Myslím však, že toto tvrdenie by sa mu nepáčilo. Veď predsa nik nie je dokonalý a ak nespomínam jeho zlé vlastnosti, tak je to len preto, že som ich zatiaľ na otcovi Borisovi neodhalil.

súvislosti

Rozhovor s novým duchovným správcom KGŠM