Po schodoch, po zvukoch – 1. časť

Veronika Šikulová v knihe Petrichor veľmi obrazne opisuje zvuky. Trochu jej závidím, že som čosi také nenapísal ja. Zvuky ma fascinujú a ešte viac ma fascinuje, keď si nejaký zaujímavý zvuk môžem nahrať a neskôr sa k nemu vrátiť. Jedno také nostalgické prehrabávanie sa na disku vyústilo do napísania tohto článku. Nachystajte si slúchadlá.

1. Ticho, ide nočná!

Tento zvuk som nahral len pred niekoľkými mesiacmi v Levočskej základnej škole pre nevidiacich. Dosť to tam za tie roky, prerobili, ale parkety ostali. Asi preto, aby decká z internátu počuli prichádzať nočnú službu.

2. Komu tu zvoní telefón?

Príchod na strednú školu bol pre mňa stresujúci. Nové prostredie, priveľa nových spolužiakov. Hneď na prvej hodine ma ale pobavil náš školský zvonček. Fakt som si myslel, že niekomu zvoní telefón.

Prečítajte si: Do KGŠM pamätníka

3. Zvony už ôsmu bijú…

toto je tiež zvon, ale celkom iný. Nahral som ho v Ružomberku v nedeľu večer, po príchode na internát. Mohlo to byť okolo šiestej večer.

4. Pouličný hudobník

Prvé mesiace som sa v Ružomberku učil rôzne trasy – škola, internát, autobusová zastávka. Na stanicu sa už fakt neviem dostať, ale hodiny priestorovej orientácie mi pripomína táto nahrávka.

5. Ticho, tu sa robí krik!

Milovníci rozhlasových hier už možno postrehli odkaz na rozprávku Daniela Heviera. Na vysokej škole som bol niekoľkokrát na stretnutí kresťanskej mládeže Akadem. Počas jedného takéhoto stretnutia robil kreatívny workshop aj daniel Hevier. Našou úlohou bolo bubnovať a vydávať náhodné zvuky.

6. Na polici v hrnci

kreatívnu chvíľu človek môže dostať aj pri čakaní na obed. Kedysi som chodil v Ružomberku pomáhať ako dobrovoľník do neziskovej organizácie Stopka. Nepamätám si už, kedy presne vznikla táto nahrávka.

7. Do koča aj do voza

Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska organizovala pravidelne cez leto počítačový tábor Reset. Bolo to v Ždiari. Doobeda sme sedeli pri počítačoch, no a večer sme sa mohli previesť na ozajstnom koči poháňanom koňmi.

Prečítajte si môj denník z Tábora Reset

8. Góól!

Táto nahrávka vznikla na jednom stretnutí budúcich vysokoškolákov. Počas voľného večera sme si zahrali Showdown – stolný tenis pre nevidiacich.

9. nemám auto, nemám motorku…

Toto je zvuková spomienka na počítačový tábor ICC v Taliansku. Keďže sme prišli o deň skôr, vybrali sme sa na prechádzku do mesta. Zrazu sme narazili na preteky motorkárov.

Prečítajte si: Špagety, Pizza, Pasta, Presto!

10. Požiarnici alebo hasiči?

Touto otázkou som sa zaoberal v detskej rozhlasovej družine rádia Regina. Do jednej relácie sme totiž išli nahrať rozhovor práve s hasičmi. No a čo by to bola za reportáž bez poriadneho zvuku?

Prečítajte si: Druhú a Tretiu časť tohto seriálu.

Tento obsah bol zaradený v O mne, Rozhlas, zvuky. Zálohujte si trvalý odkaz.

2 reakcie na Po schodoch, po zvukoch – 1. časť

  1. Petra Urbanová povedal:

    Dobrý den. Děkuji za zážitek se zvuky. Protože od loňského září mám zlomenou nohu a zatím ještě nechodím, tak mě zvuky z ulice rozbrečely a vzápětí mě rozesmál zvuk „Ticho, tu sa robí krik! To mi připomnělo muzikoterapii z pražské Dědiny, tam jsme dělali něco podobného.
    Přeji hezký den.
    Petra Urbanová

  2. KristinkaMagdalenka povedal:

    Ondro…prosím prosím tie zvuky

Nie je možné pridávať komentáre.